reklama

Volím občana, nie politika!

O necelé tri mesiace tu máme opäť nové voľby. Voľby, pri ktorých by sa v skutočnosti naozaj dalo všetko zmeniť. Podarí sa to? Ak úprimne chceme reálnu zmenu, v týchto voľbách by som sa riadil heslom :Volím občana, nie politika !!!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ako vždy, aj teraz je predvolebná kampaň o sľuboch politikov, o sociálnych balíčkoch strany, ktorej smer je už dávno nejasný ale aj o psychologickom nátlaku na rôzne skupiny obyvateľstva, najmä na tých skôr narodených, ktorí sa dajú, s prepáčením, kúpiť za ,,kus žvanca" a pritom nevidia čo im za chrbtom politici v skutočnosti zoberú.

Akoby toho nebolo málo, pridružila sa k tomu aj otázka aktuálnej ochrany obyvateľov krajiny pred teroristami. Áno, to, čo život prinesie, nedokáže žiadny režisér vymyslieť a tobôž nie zrežírovať, ale niektorí to neskutočne a dovolím si povedať hanebne a hnusne dokážu zneužiť. Češi takýchto nazývajú šmejdmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V časom tvrdého socializmu sme všetci viali vlajkami a transparentmi na prvomájových sprievodoch a oslavovali sme ,,nesmrteľných", ktorí nám dávali prácu, jedlo, ,,slobodný život" a neviem čo ešte. Po zatvorení dverí našich domácností sme ale hromžili a dúfali sme v zmenu. V zmenu k lepšiemu. Aj to sme museli robiť potichu alebo aspoň pri pustenom rádiu alebo pri splachovaní WC, aby nás ,,priatelia z ŠtB" nepočuli. Dnes pri schvaľovaní protiteroristického balíčka nám to však opäť hrozí.

Po dlhých štyridsiatich rokoch sa všetky tieto prosby naplnili a prišiel rok 1989. Konečne sme dostali, aspoň sprvoti to, po čom sme tak túžili. No symboly prevratu, Budaj, Kňažko, Havel, študenti a mnohí iní boli komunistami opäť opantaní a z nás všetkých sa stali len ovce v stáde. Nezvládli sme to. Podstatou prevratu v roku 1989 bola jedna, pre mňa, veľmi podstatná skutočnosť. Ak sme chceli zmenu, bolo potrebné od vplyvu odstaviť naraz a v jednom momente celý politický aparát. Prečo? Práve preto, lebo sme si mysleli, a logiku to malo, že ak príde úplne nová garnitúra politikov pozostávajúca z občanov z našich radov, tých dole, tak už raz a navždy skončí vplyv komunistov a celej tej nezmyselnej ideológie. Keby to bolo vyšlo, myslím, že by to dopadlo naozaj dobre a dnes by sme boli naozaj malým švajčiarskom, ktoré na volebných plagátoch pod nápisom Slovensko deklaroval ešte Mečiar.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No komunisti ostali pri moci a dnes ich máme v popredných pozíciách vedenia štátu. Po všetkých tých vládach, čo nám doteraz vládli sa vždy opakoval jeden a ten istý scenár a my sa nedokážeme poučiť. V tom scenári je scéna, kde nás opäť politici oblbujú a sľubujú nám ako nás vytrhnú z pazúrov moci jednej strany, ktorá je nielen vládnucou stranou ale aj stranou presadzujúcou vedúcu úlohu SMER-u SD. Hovorím nielen o politikoch tejto strany, ale o súčasných a minulých politikoch iných politických strán. Neustále nám sľubujú čo dokážu, čo zmenia. I keď sú v opozícií, jediné čo dosiahli sú ich vystúpenia v parlamente, ktoré aj keď sú niekedy opovážlivejšie a sú v nich aj náznaky vulgarizmov ale niekedy aj dobrých nápadov, v konečnom dôsledku, končia iba v rokovacej sále. Niektorí by mohli oponovať, že to tak nie je, ale výsledky hovoria jednoznačne. Mečiar rozdelil republiku bez nás, bez občanov, urobil z nás bohatých, bohatších a bedač. Nič medzi tým už neexistuje. Dnešným dôchodcom napr. dôchodková reforma pána Kaníka zobrala z ich odpracovaných rokov rovných 5 rokov a prepočet ich dôchodkov zo slovenskej meny na Euro bolo úplnou dehonestáciou ľudskosti. Z polície a armády sa stali rezorty s obrovským rozpočtom a bezodným finančným dnom pre vyvolených. Dnešným finančným skupinám sme cez štát zaplatili ich terajšie majetky, keď naši rodičia kupovali kupónky za tisíce slovenských korún a dnes kupodivu tieto akcie nemajú žiadnu cenu a musíme platiť i za to, že sa ich chceme zbaviť, ale pritom finančné skupiny zhodnocujú svoje miliardy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Politici rozpredali štátne podniky v priemere za jedno euro a dostali sa do rúk ľudí, ktorých dnes nazývame veľkopodnikateľmi a celebritami. A my všetci im pritom ešte tlieskame.

Ale dovolím si tvrdiť, že tak ako za čias socializmu, aj dnes drvivá väčšina z nás príde domov a rovnako ako vtedy, nadáva, hromží a preklína tých, čo nás do tejto pozície dostali. Do pozície, kde zlodej je celebrita, kde vrah je slobodný a ten čo sa stará o chleba do úst svojim deťom je recidivista, kde polícia z krajín južnej Ameriky za naše peniaze letecky prepravuje zločincov z ktorých sa tu na Slovensku stávajú ctihodní občania, kde terorista má väčšie práva ako občan tejto krajiny. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetko toto sme si svojou laksnosťou k pristupovaniu k voľbám spôsobili do určitej miery sami, ale prevažnú väčšinu na tom majú minulí ale aj dnešní politici. Áno, tých 150 politikov z ktorých cca stovka sa neustále omieľa raz v jednej a raz v druhej politickej strane, podľa tohto ako im to v danú chvíľu vyhovuje. A v prípade ak sa objaví niekto, kto chce zmenu, tak ho tí ostatní zmanipulujú aby nekričal. A prečo je to stále tak? Pretože ako občania nedokážeme urobiť to, čo sme už raz urobili, ale nedokončili.

Ak totiž chceme zmenu, zmenu, ktorú sme nedotiahli v roku 1989 do konca, urobme ju teraz 5 marca 2016. Preto by som použil v týchto voľbách heslo, ktoré by vystihovalo úplne všetko: Voľme občanov, nie politikov. Zabudnime na známe tváre, zabudnime na obrovské volebné plagáty z ktorých sa na nás usmievajú tváre, ktoré neznášame. Voľme tých, ktorí nie sú na popredných miestach volebných kandidátok, voľme práve tých, ktorí nie sú ovplyvnení systémom. Teraz by som to parafrázoval kvôli lepšiemu pochopeniu, urobme to jedným ťahom, jedným razom a utnime tomuto neustále sa rozpínajúcemu, zlostnému a neukojenému drakovi všetkých jeho 150 hláv a vráťme našu krajinu tam, kde mala byť presne po prevrate roku 1989. Vráťme nám všetkým hrdosť, spravodlivosť a úctu. 

Jozef Boledovič

Jozef Boledovič

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád ľudí a život a snažím sa byť pozitívny. V pamäti mi utkvel jeden citát ešte z čias stredoškolských: ,, Nič pre lásku neurobí, kto pre ňu neurobí všetko" A odkaz tohto citátu sa snažím aplikovať na všetko čo v živote robím. V mojom podaní by som to interpretoval takto: Nič pre akúkoľvek vec neurobím, ak pre ňu neurobím všetko. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu