Rozhovor s policajtkou - obeťou Smeru

Autor: Jozef Boledovič | 12.12.2015 o 19:35 | (upravené 13.12.2015 o 7:37) Karma článku: 11,75 | Prečítané:  3125x

Niekedy si ani neuvedomujeme, že sme sa stali obeťami. Niekedy nám to musí niekto nestranný ukázať..

Uplynulý týždeň som bol, okrem iného ,tak ako obvykle, navštíviť mojich známych z bývalej práce. Mojou prácou bola v minulosti polícia a musím priznať, že na svoje výsledky v nej som patrične hrdý .  Raz za pol roka ich zvyknem navštíviť, ak teda mám možnosť. Rozumeli sme si ako ľudia a aj ako kolegovia  a naše kamarátske vzťahy z tej doby zostali na veľmi dobrej úrovni.  Bolo to hlavne kvôli tomu, čo sme v rámci práce prežili, na čo si samozrejme vždy radi zaspomíname a zasmejeme sa.

V ten deň som prišiel, zvítal sa a všetko bolo ako inokedy, až na to, že medzi nimi sedela ich kolegyňa, ktorú som nepoznal.  Samozrejme slovo dalo slovo a onedlho som sa s hrdosťou priznal, že kandidujem do nasledovných parlamentných volieb.  Ohlasy od kolegov pozitívne prekvapivé a pre mňa motivačné. No od tejto pani i napriek tomu, že ma vôbec nepoznala, som okamžite dostal otázku za ,,koho kopem".  Odpovedal som, že za liberálov a že som rád, že mi dali možnosť urobiť z tejto krajiny niečo lepšie a chcel som pokračovať v debate. Kupodivu na moju odpoveď reagovala tým povestným ženským ...pchce... s konštatovaním, že sú to len gayovia a narkomani a čo oni môžu dokázať zmeniť. Tak toto ma už prebralo z letargie. Nebol som nahnevaný, skôr šokovaný ako mňa a politickú stranu zaškatulkovala bez toho aby poznala jednu či druhú stranu.

Ani som sa nemusel pýtať ku ktorej strane inklinuje ona, pretože bolo jasné, že takýto postoj k liberálom môže mať v dnešnej dobe iba zástanca Smeru-SD. Nemýlil som sa. Musím povedať, že bola ako pitbull, ktorý sa práve zahryzol do koristi a nechce pustiť. V jednom smere ju chápem, pretože políciu dnes riadi strana Smer-SD a minimálne v jej riadiacich funkciách sú prisluhovači tejto strany a keďže ona tam pracuje, tak aspoň navonok musí hájiť ich záujmy. No sčasti som sa mýlil. Ona, žena v tom najproduktívnejšom veku, rozprávala o Kaliňákovi tak odhodlane, že som myslel, že doma má namiesto svadobnej fotky nad posteľou portrét Kaliňáka. Jej tvrdenie, že je jediný kto pozdvihol políciu na tú najvyššiu úroveň ma posadilo do sedačky takým spôsobom, že som myslel, že som dostal bejzbolovou pálkou rovno na bradu. Nedalo mi to a opýtal som sa jej, že čo také urobil konkrétne pre ňu ako policajtku. Odpoveď bola rovnako zarážajúca ako tá predchádzajúca, veď on nám dáva živobitie a urobí pre nás čokoľvek. On jediný aj s Ficom nás chráni ako obyvateľov Slovenska.  V tom okamihu som mal dojem akoby som sa rozprával s babkou, ktorá je doma opustená a teraz práve sedí v miestnosti so šmejdmi, ktorí jej práve natĺkli do hlavy, že ich vysávač za 5 tisíc Eur je zázračný a vysáva úplne sám.  Ako príklad uviedla, že v nedávnej minulosti sa policajti nemenovaného oddelenia sťažovali, že majú málo zaplatené a že na druhý mesiac im okamžite zabezpečil odmeny. Pre Boha živého, veď ona mi práve povedala, že si Kaliňák policajtov kupuje. Ale s odstupom času, keď nad tým premýšľam, tak je to  vlastne verejné tajomstvo. Môžem Vám s čistým svedomím, ako bývalý policajt povedať len jedno, žiadny minister vnútra počnúc Tuchyňom, cez Krajčiho, Šimka a končiac tým najhorším v mojom období , Palkom, neurobil pre policajtov nič také, čo by policajtov v očiach verejnosti pozdvihol. A na otázku ochrany Slovákov práve týmito dvoma pánmi mi však nedokázala odpovedať. Z jej následných viet som vyrozumel iba to, že je o tom presvedčená tak ako aj jej manžel, ktorý je zanietený dôstojník rovnakého rezortu ako ona .

 Dospeli sme konverzáciou aj k ďalšej otázke a tou bola otázka zmien, akýchkoľvek zmien v Policajnom zbore a aj v spoločnosti. Rovno sa ma opýtala, ako ja ako liberál môžem niečo zmeniť. A konštatovala iba to, že sa nedá zmeniť nič.  Poviem Vám, že jej veta by mala znieť  nie ja ako liberál ale my ako ľudia čo dokážeme zmeniť. To, že je niekto liberál alebo to, že je niekto pravičiar je úplne irelevantné v tejto dobe.  Dôležité je či vôbec  chceme niečo zmeniť. Ako príklad, že môže dôjsť k zmene som jej povedal  o mojej skúsenosti z práce v Nemecku, kde sme pracovali. Po príchode do Nemecka, musím povedať, že niektorí Slováci sa chovali ako hulváti a akoby ich prirodzeným chovaním bola kleptománia. Hanbil som sa za to, ale po cca mesiaci sa chovanie týchto Slovákov začalo meniť a začali si uvedomovať, že to ide aj inak. Uvedomili si, že vec, ktorá im nepatrí im nemá čo ruky podávať, a že ak majú niečo urobiť, tak to majú urobiť a majú si za to aj zodpovedať.  Videli to na Nemcoch, ktorí im boli príkladom.

Podstatou tejto spomienky bola pointa, kde som jej chcel ukázať, že my Slováci robíme iba to, čo vidíme od tých hore a navôkol seba. Dnes tým zlým príkladom je Smer-SD a hanbím sa za to, že to takto robia aj niektorí predstavitelia krajov a samozrejme aj mnohí predstavitelia samospráv.  Ale tak ako som to povedal jej, hovorím to otvorene aj iným, ide to aj inak. Ani ona ma nedokázala presvedčiť o tom, že ju doma vychovali tak, že klamstvo, zavádzanie, zlodejina, manipulácia a zastrašovanie sú uznávané činnosti. V súvislosti s týmto ma napáda myšlienka, ktorú mi raz jeden môj kolega povedal. Stálo v nej, že keby ľudia (myslel tým civilistov) vedeli ako funguje systém polície, ubili by nás čapicami.

Musím priznať, že konverzácia bola naozaj priamočiara a trvala viac ako hodinu bez prestávky a zúčastnili sa jej nielen moji kolegovia, ale aj iní pracovníci, ktorí pri jej argumentácií  nie raz krútili hlavami.  

Ku koncu  som jej položil zásadnú a aj poslednú otázku: Ste hrdá na to, že ste policajtka? Odpoveď  bola vyslovená s hlavou sklonenou k zemi a znela: ,,Na verejnosti utajujem, že som policajtka".  Po tomto konštatovaní však spozornela a v jej očiach som mohol čítať, že sa cíti ako obeť, obeť populistov a politických karikatúr, ktorí na nej vytĺkajú politický kapitál. Bolo z nej cítiť to malé dievča, ktorým je neustále vo svojom vnútri a ktoré sa hambí za to, že urobilo niečo zlé ale pritom si uvedomuje, že za to nemôže. Veď ona iba verila tomu ,,ujovi Kaliňákovi".

Jej pitbullí výraz pomaly strácal na intenzite a aj keď som realista a uvedomujem si, že som ju nepreonačil a nezmenil úplne jej názor, ale aspoň som jej ukázal, že zmena je možná a že to je len v nás.

PS: Stretávam sa s mnohými inými policajtmi a musím povedať, že táto pani je len vzorka ľudí, ktorí sa nechajú obalamútiť a sú obeťami populistov.  No v radoch policajtov sú aj iní, ktorých názory sú konštruktívne, ale politizácia a demagógia zo strany vedenia polície im neumožňuje nateraz priniesť zmeny.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?